Zazvoní budík a ja sa prebúdzam. Vstávam z postele, idem sa umyť a celý čas sa usmievam. Teším sa na dni, ktoré som sa rozhodol stráviť v horách. Mame som vysvetlil, že idem s kamarátmi stanovať a ona to povolila. Vyťahujem z chladničky mlieko a nalejem si do pohára. Pijem ho studené.

Ruksak mám pobalený už od včera, oblečiem si vopred pripravené veci, obujem si nepremokavé topánky a vydám sa aj s ruksakom na cestu.

Zastavujem pri kamarátovom dome, nie som s ním v kontakte už mesiac, pozriem sa na okno do jeho izby a pokračujem v ceste. Pomyslím si, že ak by som naozaj chcel ísť stanovať s kamarátmi, asi by som zavolal jeho a nie kamarátov z internátu, ako som povedal mame.

´Dalej už nezastavujem nikde, náhlim sa vpred, až kým sa nezačne stmievať.

Som už hlboko v lese, po civilizácii ani známky. Rozkladám stan a potom vytiahnem spacák.

Zjem pár rožkov ešte kým sú ako-tak čerstvé. Spravil som si ich s maslom a paprikou, presne tak ako ich nemám rád. Prečo mi tak nechutia? To neviem ani ja, mám ich tu so sebou, aby som to zistil. Lenže nezisťujem to, lebo mi zrazu zachutili. Teraz mi chutia a nechápem svoju minulosť, kedy mi nechutili. Uvedomujem si ako blízko má niekedy dobré od zlého. Alebo zlé je dobré, len si to neuvedomujem.

Vyťahujem z vrecka na nohaviciach mobil, napíšem mame SMSku, aby sa nebála, to predsa chcem najmenej, aby kvôli mojej hlave niekto trpel.

"Ahoj mami, našli sme dobré miesto, akurát sedíme pri ohníku a rozprávame sa :)"

Odoslať.

Pozerám sa na oblohu a vidím hviezdy, nekonečný vesmír a pod ním sa týčia skalnaté hory.

Chystám sa spať, ráno vstanem skoro.

Zazvoní budík a ja sa prebúdzam. Slnko akurát vychádza, zjem zvyšné rožky a pobalím stan.

Prejdem pár metrov a narazím na potôčik, poteším sa a opláchnem si tvár. Doplním vodu do prázdnej fľaše, aj keď mám ešte pár plných.

Opúšťam potôčik a všímam si, že sa blížim k miestu kde som už raz bol. Dávno. Videl som vtedy milóny pripínačiek ako vyletujú zo zeme uprostred hory. Bol som malý a vystrašený, nikomu som sa s tým nezdôveril, aj keď mi to neustále vřtalo v hlave.

Teraz som tu opäť, aby som potvrdil, že to čo som videl bolo skutočné. Po čase stojím na mieste z mojich spomienok, no nie je tu nič viac než les. Chvíľkové sklamanie vystrieda pocit zdesenia keď počujem tajomný zvuk prichádzajúci od hory.

Ten zvuk som už raz počul..

Utekám priamo k úpätiu hory a za chvíľu sa ocitám pri skalnej pustatine. Na jej okraji je priehlbina a v nej je slnko. To z neho vychádza ten zvuk, zvuk bielej farby. Malé slnko na planéte Zem.

Akurát sa začína stmievať, ale slnko v priehlbine jasne žiari, aj keď jeho svetlo nemá žiadny vplyv na okolie.

To, čo som videl ako malý chlapec, bolo skutočné. Alebo dvakrát halucinácia na tom istom mieste.. Nie! Prečo neverím sám sebe! Lenže zrak a sluch nestačia, musím sa toho dotknúť..

Spravím prvý krok a uvedomím si, že sa bojím. Musím premôcť sám seba, spravím ďalší krok. Nakoniec ich bolo 23. Stojím asi meter od slnka, načiahnem ruku a...

Dotknem sa ho. Cítim pulzujúcu energiu v ruke, ktorá prechádza postupne celým mojím telom. Oči mi oslepí prudké biele svetlo. Strácam vedomie..

Zobudím sa a nadomnou stojí dievča. Je pekné.. Skôr než stihnem vymyslieť zmysluplnú vetu, cudzie dievča podíde k dverám a tie sa otvoria. V poslednej chvíli zo seba dostanem nejaké slová: "Kde to som?" opýtam sa nahlas a ona odpovie len: "Quadraphix Jiryon."

Dvere sa zatvoria a ja ostávam sám.

Ćo? Kde to som? Ćo to povedala?

Ničomu nerozumiem, ležím v podivnej bielej miestnosti a som opäť vystrašený ako malý chlapec.

Vstanem a prejdem k oknu aby som sa pozrel von.

Ten pohľad mi priam vyráža dych. Stojím pred oknom a pozerám von z mrakodrapu

niekoľko kilometrov vysokom týčiacom sa až nad oblaky. A je ich tu viac. Sú tu mnohé stavby, ktorých tvary sa nepodobajú žiadnej pozemskej architektúre.

Vyťahujem z vrecka na nohaviciach mobil. Ukazovateľ signalizuje plný signál. Zvláštne. Vytváram novú správu: "Ahoj mami, strašne sa nám tu páči, zostaneme pravdepodobne o niekoľko dní dlhšie :)"

Odoslať. Tak, a čo ďalej?

http://www.youtube.com/watch?v=xA8b_SP8HJ0